Rozhovor

Je niekoľkogeneračný Brezňan, otec, manžel, právnik. Zrejme viacerí z vás ste zaregistrovali jeho ambíciu uchádzať sa o vašu dôveru na post primátora mesta Brezna. Položili sme niekoľko otázok kandidátovi na post primátora JUDr. Michalovi Dolňanovi.

Kedy ste začali uvažovať nad tým, že by ste sa chcel uchádzať o tento post, a čo Vás k tomu viedlo?

Nakoľko som ako občan a volič súčasného primátora ostal sklamaný a oklamaný už po prvých voľbách v roku 2014. Kedy mi pán Abel sľuboval ako on nebude kandidovať nikam inam len za primátora mesta, čo v najbližších voľbách do VÚC hneď porušil.

Sľuboval zvyšovanie zamestnanosti a rozvoj mesta. Keďže v tom čase sme ešte bývali vo Viedni, nakoľko sa mi tam narodila aj dcéra a v Brezne som býval s prestávkami, som mu mnohé veci čo sa koncepcie a rozvoja radil, nakoľko som toho dosť precestoval a keď chodím po svete vždy si všímam dobré riešenia a pokiaľ je možné ich uplatniť u nás doma tak prečo nie.

Pán Abel ma dokonca volal do spolupráce, čo som ja odmietol, keďže som sa práve rozbiehal v advokácii.

Rozhodnutie kandidovať vo mne zrelo dlhodobo a podpísalo sa pod neho aj presvedčenie viacerých občanov nášho mesta. Keďže som videl mnohé porušenia a pri správe mesta nevidím koncepčnosť, ale naopak chaos a klientelizmus, či rozpredávanie verejného majetku a v meste som nevidel nejakú reálnu opozíciu, rozhodol som sa aj z úcty k svojim predkom pre tento krok.

Chcem len zdôrazniť, že som občiansky kandidát, nekandidujem do VÚC ani za poslanca Mestského zastupiteľstva, nemám žiadne dohody, ani obchody so žiadnou politickou stranou, ani so žiadnym kandidátom na primátora či predsedu VÚC.

Aké máte výhrady k súčasnému vedeniu mesta?

Ono tých výhrad je veľa a popravde ani nemáme toľko času, aby som sa ku všetkému relevantne vyjadril.

Hnevá ma, že poslanci Mestského zastupiteľstva sú zároveň zamestnanci mesta, či jeho rozpočtových organizácii a preto to potom na Mestskom zastupiteľstve vyzerá tak, že v rozprave sa nikto nič nepýta, nik nič nenamieta a všetci sú poslušne ZA.

Ako napríklad nedávno, keď schválili naši volení zástupcovia odpredať 40 ha mestských pozemkov a v rozprave sa nikto neozval, či teda nevieme ísť do iného riešenia. Nakoľko mám za to, že ak sa raz niečo čo budovali generácie pred nami predá, častokrát sa tak deje osobitným zreteľom, je tento majetok nenávratne preč. Predávali sa pozemky a majetky na Jarabej, Rohoznej, v Mlynnej, vo Vagnári  či na Mazorníkove.

Ja som za, pokiaľ by sa majetok mesta odpredal investorovi, ktorý v katastrálnom území mesta vytvorí stovky pracovných miest a tým pádom nám pomôže udržať našich občanov v meste. No aby sa naopak predávala bývalá budova školy a škôlky, s prislúchajúcimi pozemkami na ulici Martina Benku viceprimátorovej Juhaniakovej cukrárni a ktorú si sám ako predseda finančnej komisie nacenil na 106tis. Eur.,- nakoľko túto stavbu na predmetnom zastupiteľstve primátor Abel prezentoval ako ruinu, ktorej sa treba zbaviť, tak s takýmito vecami mám problém.

Naopak mnohí občania, ktorí by chceli od mesta odkúpiť pozemok, ktorý užívajú 40 rokov, im sú od mesta navrhované astronomické sumy hraničiace so sumou pol milióna Eur. Rovnako mi vadí, keď podľa slov matky štyroch detí, ktorá  má 10 rokov podanú žiadosť o mestský byt a tlačí sa so svojimi rodičmi v 2 dvojizbovom byte u svojich rodičov a cez ulicu je prázdny mestský 2 izbový byt. 

Naopak byt v novostavbe je po zmene pravidiel prideľovania bytov, vyžrebovaný brat pána primátora, pritom čakateľov na mestský byt v meste je kvantum a svoje žiadosti mali a majú podané mnoho rokov. Takéto ad hoc zmeny v prideľovaní bytov vnášajú do procesu prideľovania bytov nejasnosti a podozrenia.

Taktiež je pre mňa záhadou, že po rodičovskej dovolenke sa bez pedagogického vzdelania zamestnala na ZŠ, ktorej je mesto zriaďovateľom, manželka primátora Abela, momentálne mám informácie z tejto školy, že má neplatené voľno nakoľko si Abelovci založili obchodnú spoločnosť, kde pani Abelová je konateľkou.

Ďalší paradox pre mňa je, či občania mesta vnímajú ako normálne, že primátor mesta si po zvolení do úradu už v prvom funkčnom období začal stavať a neskôr aj postavil na Mazorníkove rodinný dom, ktorý bol čiernou stavbou. Následne tento dom predal a kúpil si dom na Rázusovej 9, krátko na to si kúpil súvislé plochy v značnej výmere na Rohoznej v lokalite Dvoriská.

Ďalším rokom kúpil dva penzióny v obci Bystrá a ako zlatý klinec po založení obchodnej spoločnosti  Hugánik s. r. o., kde figuruje ako spoločník tieto nehnuteľnosti prepísal, zrušením BSM na konateľku svojej obchodnej spoločnosti svoju manželku, takže pred voľbami figuruje pred zrakmi občanov ako nemajetný.

Právne tento krok nedáva zmysel, jedine, že chce tento človek niečo zakrývať.

V meste máme súbežne rozbehnutých toľko projektov, že to je nad personálne, technické aj akékoľvek iné sily mesta.

Potom sa stáva to, že zrealizované práce sú nekvalitné, realizujú sa neúmerne dlho, nie sú dostatočne a v požadovanej kvalite odkontrolované zamestnancami mesta a na celý tento chaos doplácajú len občania mesta.

Boli tu nasľubované veci ako kúpalisko, či dom smútku, ktorý mimochodom ako jediné okresné mesto v republike nemáme. Projekt kúpaliska na Hronskej ulici považujem za absolútne zlyhanie samotného primátora, nakoľko to bol jeho nápad. Tento projekt bol od začiatku odsúdený na neúspech, no primátor si ho aj tak tvrdohlavo tlačil a celé toto stálo nás daňových poplatníkov desiatky tisíc Eur.

Rovnako pri projekte kanalizácie bola od NKÚ tuším až opakovane uložená pokuta vo výške 100tis. Eur,- . Keby sme toto a mnohé iné sčítali už sme mohli mať postavený aj nový dom smútku. Rovnako negatívne vnímam aspekt, že sme zmodernizovali domov pre seniorov na ulici Boženy Nemcovej, čo je v poriadku no len nejako sme nedomysleli, že mnoho našich občanov nemá 750 eur mesačne, aby na jeseň svojho života mohli toto zariadenie využiť, nakoľko ako som sa pri mnohých stretnutiach s občanmi dozvedel, ich penzie sú podstatne nižšie. Ono tých vecí je mnoho a mám predstavu, že vieme tieto veci robiť empatickejšie a najmä lepšie.

V čom sa líši Vaše ponímanie funkcie primátora mesta?

Moje ponímanie tejto výkonnej funkcie je vnímané ako služba občanom a svojmu mestu.

Ono nedá sa tam ísť len s vidinou, že budem primátor a hotovo. Vnímam to skôr s pokorou a zaväzujúco, nakoľko dôvera zaväzuje.

Mesto nemôžete riadiť štýlom cukor a bič, je to spojená nádoba s mnohými premennými a mám za to, že komunálna politika ako odvodená od slova komunita je skôr o komunikácii s občanmi a hľadaní riešení pre to, aby sa nám v malom meste akým Brezno je, spolu žilo pohodlne.

Určite nemám v pláne vládnuť, ale spravovať a určite nemám v pláne povýšiť záujem nejakej skupiny obyvateľov nech je akokoľvek bohatá nad záujem ostatných občanov nášho mesta.

Ako vnímate klesajúci počet obyvateľov mesta?

Citlivo. Ono mesto sa nám nieže len vyľudňuje ale aj starne. Veď, keď si len zoberieme čísla, mesto Brezno malo pri sčítaní obyvateľstva z roku 2021, 20 061 obyvateľov.

Keď si to zoberieme na 8 ročné obdobie, ktoré máme pri kormidle súčasné vedenie mesta v meste nám ubudlo o vyše 1500 obyvateľov, preto je legitímne sa pýtať aké kroky vedenie mesta za 8 rokov v tejto veci urobilo, aby tento stav minimálne zmiernilo.

Keď sa bavím aj s majiteľmi gastroprevádzok, tak mi viacerí povedia, že v meste je počas bežného týždňa možno 13 maximálne 15 tisíc ľudí, nakoľko mnohí sú v Brezne prihlásení na trvalý pobyt, ale reálne sú v Bratislave, Trnave či v zahraničí. Sám osobne poznám množstvo takýchto občanov mesta, tým pádom rozumiem aj apelu podnikateľských subjektov, že z mesta sa vytratila kúpna sila.

Ako aktívny človek s vyše 20 ročnou praxou vidím jediné riešenie z tohto začarovaného kruhu  a tým je proaktívnym prístupom pritiahnutie investície v podobe vytvorenia pracovných miest v našom meste. Je to proces náročný, ale ja sa držím hesla keby to bolo jednoduché robil by to každý.

Veď si zoberme fakt, že v našom meste je najväčším zamestnávateľom nemocnica a MV SR s miestnym Okresným úradom a Okresným a Obvodným riaditeľstvom policajného zboru. Tým, že by sme proaktívnym prístupom do mesta pritiahli investíciu dokážeme pomôcť aj miestnym firmám, ktoré automaticky nabehnú na možné subdodávky či inú spoluprácu. Čiže postupne by sme z toho profitovali všetci. Samozrejme v tesnom závese s týmto krokom musí byť riešenie bytovej otázky či už cestou mestských alebo štátnych nájomných bytov.